Tento článok vznikal priebežne, mesiac-dva po akcii, ktorú Vám teraz opíšem. Potreboval som, aby opadla únava a vyťaženie, ktoré priniesla, utriasli sa všetky myšlienky a skutky. Absorbovali sme všetky spätné väzby, spracovali ich a odložili si ich k budúcemu roku. Navigačný výjazd motocyklov Rally Kopanice mi priniesol nových priateľov, nové poznatky a skúsenosti, ktoré by sa zrejme inak neobjavili.

Piatok:

Označovala sa a kontrolovala sa trať, vytváralo sa zázemie v depe, budovala sa štartovacia rampa. Následkom môjho neskorého príchodu bol kostrbatý úvod registrácie a nie celkom ideálne zaškolenie registračných „žabiek“. Výrazne nás z toho vytiahli Martinka s Katkou, ktoré po necelej hoďke boli už znalé veci a registráciu zvládli na výbornú. Ďalší z dobrovoľníkov sa za chodu naučil ako prideľovať štartovné čísla. Ponúkať buchty so štamprlíkom slivovice mu šlo od ruky a registrácia šliapala na výbornú. Nespomenúť „cachovu“ Tinku by bol hriech – hodili sme ju do organizačného teamu, avšak zvládala to bravúrne. Účastníkom zabezpečila správne odovzdanie úvodných balíčkov a bola výraznou oporou organizátorom.

Preberanie, technická kontrola motocyklov a výstroja išla pod bezproblémovou taktovkou Demma, avšak boli prípady, kedy ma prizval k vyriešeniu neštandardných situácií. Nebudem ich popisovať, pristúpil som na jednotlivé kompromisné riešenia.

Večerná rozprava prebehla k obojstrannej spokojnosti. Priestor pre otázky zo strany jazdcov bol dostatočný, no a lepšie sme sa mali pripraviť pre „doplnkovú“ kategóriu Tourist. Chýbalo vysvetlenie pre skratku HP a info o stupňoch v itíku.

Po rozprave sa účastníci rozdelili na tých zodpovedných a na skupinu tých „funky“. Niektorí si totiž zvolili „tekutú“ prípravu pod vedením nášho maršála Pištu, ale to už sú Vaše zážitky, o ktorých sme len počuli. Prizvali sme Tomáša (awiu), ktorý nám vysvetlil a nachystal všetko potrebné pre meranie prvej SS prostredníctvom časomiery. Jazdci nakoniec štartovali podľa štartovných čísiel, ktoré sme vyvesili až o 01:00 hod. Štartovacie poradie jazdcov aj s časmi štartu čakalo účastníkov vyvesené pri bufete až ráno, čo si nie všetci pri odoberaní raňajok aj všimli.

Sobota:

Výdaj raňajok fungoval bezchybne pod taktovkou Pala Egrešiho a jeho teamu z TJ Slovan Krajné. Peťo organizoval maršálov, fotografistu, kameramana, dronistu, štvorkolky, záchranné jednotky. Až v tomto čase sme si všimli jeden veľký deficit: jedna toaleta ! Priznávam ušlo nám to a riadne to vytrestalo aj mňa :o) Poznáte to – studený pot, oči vyliezajúcie z jamiek, zvierač v trojtonovom uzatvorení ….. 4 min pred štartom preteku, kedy mám odmávať jazdcov. Telo vyplo mozog, nohy ma samé „vyniesli“ niekam, kde sa „to“ stalo a minútu pred štartom som už vysmiaty stál na štartovacej rampe. Verte mi, že v živote už nepodcením toalety .o)

Najviac sme sa obávali prvej SS, ale priebežné info a konečná správa od organizátorov, že všetci prešli a sú OK nás pozitívne naladila. Prekvapenie sa dostavilo so správou, že už sú nejakí jazdci už na tretej SS a cca ôsmi nám ušli. Kukáme s Peťom na seba jak morčatá pred očkovaním a nevieme sa vykoktať. Hlavy v smútku, že nám utieklo osem jazdcov a naši maršali ich nezachytili na konci SS. Nastali horúce telefonáty, ale z konca tretej SS nik nedvíhal. Zo štartu tretej SS sme už mali potvrdené, že sú tam ďalší jazdci. Pozastavili sme teda štart o cca 15-20 min. mysliac si, že z nejakého dôvodu nemáme na konci tretej SS maršálov. Konečne sme obdržali telefonát, že všetko je OK a príčinou „chaosu“ bola absencia signálu mobilných operátorov. Mirka si zašportovala, kým signál našla a následne sa aj vysvetlilo, že spomínaní ôsmi prešli – nie ušli, čo bolo povedané v prvom nezrozumiteľnom rozhovore.

Skoncentrovali sme sa, ďalej sme monitorovali jazdcov, riešili vzniknuté situácie, presúvali maršalov, koordinovali dve posádky s piatimi profesionálnymi záchranármi, ktorých sme aktuálne presúvali podľa jednotlivých prejazdov, aby mohli zasiahnuť do 15 minút.

Áno, rozdiel v skúsenostiach maršalov bol viditeľný. Na poslednú chvíľu nám účasť zrušili dvaja-traja z kategórie ostrieľaných a na trati (aj v meraných úsekoch) sa vyskytovali maršali nie celkom TOP. Mali úplne inú úlohu a boli nasadený ako bezpečnostné prvky a prevencia pred potenciálnymi nežiaducimi elementmi. Nie je možné to viac rozpisovať, považujte to za daň, že akcia v týchto úsekoch prebehla bez narušiteľov. Trať bola nespočetne krát menená podľa rôznych okolností a (ne)povolení a v deň zadania itinerárov do tlače sme dostali ťažkú „po papuli“ v zmysle ruším všetko, čo som sľúbil a podpísal. Toto sa negatívne podpísalo pod množstvo orientačných meraných úsekov, ich dĺžku a neobľúbené rýchlostné limity.    Účastníkmi boli začiatočníci, amatéri, skúsení, hobíci, poloprofíci a profi jazdci na rôznych motocykloch a s rôznymi ambíciami. Bolo ťažké a nemožné vytvoriť trasu ideálnu pre všetkých a uspokojiť predstavy športového a či rekreačného charakteru.

Sme nesmierne radi, že všetkým z uvedených sa trasa  páčila a vyjadrili spokojnosť s trasou aj itinerárom. Bol to Peťov prvý itík a to, ako vykľučkoval zo všetkého vyššie uvedeného pri tvorbe trasy mu patrí palec hore. Často sa spomína problematický úsek v tretej SS, kde bolo treba nájsť správny vstup do lesného porastu. Bol to ten, kde sa prechádzalo stavebnou suťou. V piatok prebiehala kontrola trate a jeden z čistiacich zásahov bol práve v tomto mieste. Nebezpečne tam trčal strom, ktorý Riči odstránil a celý úsek skontroloval a dočistil ho v piatok na obed. Zmenu nám však pripravila príroda v podobe silnej lokálnej búrky. V danom mieste sa „objavil“ ďalší padnutý strom, ktorý niekomu skomplikoval prejazd a orientáciu, inému zas nie.

Na margo trate a itineráru uvediem, že nám ju odjazdilo 6 skúšobných jazdcov na rôznych moto a s rôznym stupňom jazdeckého kumštu a orientačnými skúsenosťami. Posledný dvaja na absolútne konečnom itíku to dali bezchybne a to jeden z nich rally vôbec nikdy nejazdil. Z účastníkov tam boli aj taký, ktorý nemali desiatkové odmeriavanie a trať dali bez problémov a jazdili podľa obrázkov (tvaru „križovatky“) a niekoľkometrové vzdialenosti len odhadovali.

Postupne prichádzali jazdci do cieľa. S každým sme prehodili slovko dve, aby sme zachytili ich prvé dojmy. Postupne z nás opadával stres, zvyšovala sa radosť z vydareného priebehu akcie. Večer sme prizvali awiu k spracovaniu výsledkov z SS1 a následne som ho požiadal, aby to dal celé do tabuľky, ktorá je pre XL Cup štandardom. Finálnou kontrolou sme radšej poverili naše „žabky“ Mišelku a Zuzku a večer sme dekorovali víťazov jednotlivých kategórií.

 

Úsilie vynaložené pozývaním nielen jazdcov, ale aj ich rodinných príslušníkov, bolo odmenené účasťou manželiek s deťmi. Rodinná atmosféra bola na tejto rally a v depe citeľná. Využila to najpočetnejšia, najhlučnejšia a najobávanejšia rodina Laňďákovcov, ktorí sa socializácie zhostili ukážkovo. Schmatli všetky prítomné decká a zopár dospelákov, ktorí sa im postavili face 2 face na futbalovom zápase a potom aj aktivite podobajúcej sa býčím zápasom – rugby.

Záver týchto článkov tradične patrí sponzorom, podporovateľom, priaznivcom, fanúšikom, dobrovoľníkom, skvelému teamu z TJ Slovan Krajné, inštitúciám, ktoré hľadali a našli spôsob ako to pôjde, všetkým dotknutým starostom a obecným zastupiteľstvám. Všetkým menovaným srdečne ďakujeme! Pochváliť musíme a chceme aj Vás, účastníkov a jazdcov navigačného výjazdu Rally Kopanice. Vďaka Vašej ukáznenosti, dodržiavaniu stanovených pravidiel ste pozitívne, priam ukážkovo odprezentovali motocyklový šport a Rally komunitu, vďaka čomu sa môžeme opäť o rok stretnúť. Ďakujeme!

Dušan
Rally Kopanice team